Uncategorized

UMBONO:UBulawayo yilifa lethu elikhulu

01 Jun, 2023 - 00:06 0 Views
UMBONO:UBulawayo yilifa  lethu elikhulu Bulawayo City Council.

uMthunywa

AKULA bantu abazigqaja ngendawo yakubo ukwedlula abahlala edolobheni lakoBulawayo. Lalabo abadabuka kundawo ezakhelane ledolobho bakhuluma bezitshaya izifuba ngokuthi koBulawayo kusekhaya.

Kunengi okubaliswa yilaba abantu okwenza bakhukhumeze idolobho kanje. UBulawayo lidolobho elihlanzeke ukwedlula wonke, kulamanzi okunatha ahlolwe ngohlonzi, kulethimu yezwe lonke, iHighlanders, yisigodlo senkosi uLobengula njalo kulapho okwasungulwa khona amabhizimusi, amafekithali amakhulu ayephethe umkhonomi welizwe.

Yikho kuthiwa kukoNtuthu Ziyathunqa.

Imbali iyakuveza njalo ukuthi isitimela sakuqala safikela koBulawayo ngo1897, okwabayisiqalo sokwakhiwa kwamafemu, izitolo, izindlu lezinye izakhiwo ezibalulekileyo edolobheni. Yonke imbali le ikubeka sobala ukuthi le yindawo enkulu.

Idolobho lakoBulawayo

Sibabaza uBulawayo kanje ngoba lamuhla lilanga eliqakathekileyo kumbali yedolobho. Inyanga kaNhlangula itsho okunengi kumbali yedolobho lakoBulawayo. Njenge sigodlo senkosi uLobengula, indawo le ibaluleke kakhulu kumbali yelizwe lesizwe samaNdebele.

Ngokunjalo, lamuhla mhlaka 1Nhlangula kunanzwa ilanga elibizwa ngokuthi yiBulawayo Day, kukhunjulwa mhla lindawo inikezwa isisindo sokuba lidolobho.

UBulawayo waba lidolobho ngokugcweleyo ngo-1894.

Lonyaka, ngokutsho kweBulawayo City Council, kuqoqwe imicimbi etshiyeneyo lapho okuzabe kubuthenwe ngemigido yesiNtu, kutshengiswa lokho okwenza lelidolobho. Indikimba yelanga ngethi “Amasiko ethu, ifa lethu lobuciko bethu”.

Inhloso yokugxila kundikimba le iza ngesikhathi esifaneleyo, lapho ilizwe elinanza njalo amasiko abeNsundu, ku-Culture Month. Loba kuqhutshwa imbuthano eminengi kwezamasiko izwe lonke, iBulawayo Day izakuba mqoka njengoba kulidolobho elanikezwa isicoco sokuthi kulapho okudabuka khona ubuntu lobuciko kwezamasiko lokuthokozisa uzulu ngezomdabu.

Abaqondisi bomkhosi weBulawayo Day, ikhansili yakoBulawayo, babike ukuba banxuse wonke umuntu ozizwa efuna ukujabulela ukuzalwa kwedolobho.

Kungumbono wephephandaba likazulu ukuba abahlali bakuleli dolobho basekele okuqoqwe yikhansili lezinye ingatsha lenhlanganiso ukuze kukhunjulwe iBulawayo Day.

Ngaphandle komcimbi wezomculo oweBulawayo Arts Festival, ikhansili ithe izakhankasela ukuthi izakhamizi zikhwabithe ukuvakatshela indawo ezitshiyeneyo kulelidolobho.

Bakhona abanye bethu abahlala koBulawayo kodwa bengakaze bavakatshele kwamanye amalokitshi kumbe kundawo ezibeka idolobho esiqongweni kwezokuvakatsha.

Angeke uthi uhlala koBulawayo kodwa ungakaze ulugxobe eMakokoba, eMzilikazi kumbe eKhami Ruins. Lo ongakaze alubhekise kundawo lezi ufana lomuntu ongaziyo la aphuma khona. Lomculi wodumo uBob Marley wakucacisa lokho esithi: “Abantu abangazi lutho ngemvelaphi yabo, bafana lesihlahla esingela mpande”.

Sikhuthaza abantu bakoBulawayo ukuthi basukumele phezulu bafunde ngembali yedolobho labo. Umhlaka 1 Nhlangula lilanga esingaqala khona ukubuzisisa ngokuthi idolobho laqalisela ngaphi njalo liqonde phi.

Kuzabaluleka ukuthi ikhansili, incedisana lezazi kwezembali yelizwe, ifundise izakhamizi ngembali yedolobho. Abasakhulayo bafuna imfundiso kulokhu ukuze bakwazi ukuba uBulawayo yilifa labo, abalitshiyelwa yinkosi uLobengula lamanye amakhosi esizwe sikaMthwakazi.

Phela nxa izivakatshi zifika kulindawo, ziba lemibuzo eminengi mayelana ledolobho. Kungaba kuhle ukuthi lawe nxa ubuzwa yisivakatshi ubelempendulo ejulileyo, etshengisa ukuthi ngempela uyalazi idolobho lakho.

Sikhuluma lentatheli kuliviki, isikhulumi sekhansili yakoBulawayo uNkosikazi Nesisa Mpofu uthe bahlele ukuba bakhankase ngeBulawayo Day kundawo lezakhiwo ezibalisa iStanley Hall National Monument eMakokoba.

Isakhiwo seStanley Hall siphethe imbali enkulu. Le yindawo okwaqala khona umvukela wokulwisana labahuquluzi bomnotho welizwe, ondlebe zibomvu ababengafuni ukuthi abaNsundu bathole inkululeko.

UNkkz Mpofu uthe kuqoqwe uhambo lokubukisa indawo zokuvakatshela eziphethe imbali yamasiko loluNtu lwethu.

“I-Stanley Hall ibaluleke kakhulu kumbali yakoBulawayo lelizwe leZimbabwe,” kubika uNkkz Mpofu.

Sihlose ukukhankasela ukuvakatsha kuzakhamizi, ikakhulu ukuvakatshela emalokitshini lakwezinye indawo eziphethe imbali yedolobho.

Inkuthazo evela kuphephandaba likazulu yikuthi abantu bakulindawo abaqale ukuzigqaja. Sesedlula isikhathi sokuzikhangelela phansi, sicabanga ukuthi angeke silisukumise idolobho.

Njengoba sizakuthi gwaqa sijabulela iBulawayo Day, asibeni lomqondo munye wokwenza idolobho liphakame, hatshi kwezamasiko kuphela kodwa lakumabhizimusi ukwenzela ukuthi izakhamizi zikhululeke kwezomnotho.

Share This:

Sponsored Links

Survey


We value your opinion! Take a moment to complete our survey
<div class="survey-button-container" style="margin-left: -104px!important;"><a style="background-color: #da0000; position: fixed; color: #ffffff; transform: translateY(96%); text-decoration: none; padding: 12px 24px; border: none; border-radius: 4px;" href="https://www.surveymonkey.com/r/JRD3VTT" target="blank">Take Survey</a></div>

This will close in 20 seconds